One Direction Slovak Fan Page

Liam Payne
Title: London storm
By: Mrs.305
 

Dúfam , že sa bude páčiť :)

Písal sa rok 1823. Dievča v osemnástich rokoch prechádzala chladnými uličkami Londýna. Všade na vôkol bolo ticho, jediné čo bolo počuť, boli jej topánky na opätku, ktoré dostala od svojho otca na dnešné osemnáste narodeniny. Utiekla. Musela. Musela utiecť, viac to na tej oslave nemohla vydržať. Pani Mooreová, tá beštia, ktorá jej nedá pokoj svojím hlúpymi otázkami, prečo ešte nemá priateľa, keď už dosiahla plnoletosti. Pán Johnson, ktorý si o nej myslí, že je rozmaznané a neschopné dieťa. Mala to byť jej oslava, nie otcova. Keby tu bola jej mama. Vždy sa jej dokázala zastať. Slzy si našli cestu von. Po jej bledých líciach sa začali vytvárať mokré cestičky. Jedným pohybom ruky ich zotrela. Chýba jej. Tak veľmi jej chýba. Už nehce byť to vychované a poslušne dievča, ktoré počúva rozkazy svojho otca, ktoré musí chodiť každý deň na lekciu lukostreľby. Ktoré musí byť vždy vyrovnané. Chce okúsiť, čo je to život. Chce začať žiť. Sadla si na obrubník. Hlavu si schovala do dlaní. Ak zistí otec, že odišla, zavrie ju do izby do....navždy. Niekto si k nej prisadol. Bol to hnedovlasý mladík v jej veku.
,,Slečna. Čo tu robíte?" Pozrela sa na dotičného. Bol to pre ňu nejaký neznámy chlapec.
,,Utiekla som z domu. Prosím, neviete o niečom kde by som mohla prespať?" opýtala sa. Bolo jej jedno čo si o nej pomyslí.
,,Ak chcete môžem vám poskytnúť môj dom, moji rodičia už bohužiaľ nie sú medzi nami."
,,To mi je ľúto."
,,Nemusí. Zmieril som sa s tým."
,,Aj mne zomrela mama."
,,Viem. Muselo to byť pre vás hrozné."
,,Aj bolo. Môžem vás o niečo poprosiť?"
,,Samozrejme."
,,Tykajte mi. Som Angela."
,,Ja som Liam. Aj vy ehm, ty mi tykaj. Aký nezvyk," zasmial sa a ona s ním. Mala z neho veľmi dobrý pocit. Cítila, že si budú rozumieť. Postavili sa z mokrého obrubníka. Liam jej ponúkol rameno. Správal sa ako pravý gentleman. No uvedomoval si, že nie je bohatý ako ona. Jeho dom, nebol nič z jej sveta. Pre ňu to bude určite...nič. Trošku ho mrzelo, že jej ponúkol svoj dom. Určite ho vysmeje. Ale na druhej strane si uvedomoval, že bude mať vo svojom dome, dievča po ktorom túži už od nepamäti. ,,Liam, prepáč že sa ťa to pýtam, ale ako zomreli tvoji rodičia?"
,,Nemôžem ti to povedať." Nemohol jej povedať, že to je kvôli jej otcovi.
,,Ale, prečo? Viem, že je to pre teba chúlostivá záležitosť, ale. Prosím."
,,Je to dlhý príbeh."
,,Tak mi ho povedz." Stále ho prosila.
,,Jednoducho ich zabil tvoj otec!" Nedokázal v sebe udržať emócie. Vybuchol. Skríkol. Angela sa zľakla. Zostala stáť na jednom mieste. Nedokázala pochopiť, že otec dokázal zabiť dvoch nevinných ľudí. Nedokázala si to dať dokopy. Ale predsa dva a dva sú štyri.
,,Čože? Ale ako? Nie, on to nemohol spraviť," povedala už celá uplakaná. Liam ju objal.
,,Nemala si sa to dozvedieť. Odpusť mi to."
,,Ty odpusť mne. Nevedela som, že môj otec mi to dokázal urobiť. Zabil ti rodičov."
,,To už nerieš."
,,Akože to nemám riešiť. Urobil najhoršiu vec na svete." Plakala. Bola si vedomá, ako ho to musí bolieť. Veď aj ona prišla o mamu, on dokonca aj o otca. Začala nenávidieť svojho otca. Možno má na svedomí viac ako len smrť Liamových rodičov. Možno zabil viac ako dvoch ľudí. Na nebi sa zablýskalo. Angela mala neskutočný strach z búrok. Už odmalička. Zhýkla keď zamrholilo
,,Bojíš sa?" Opýtal sa starostlivo Liam.
,,Áno veľmi. Tvoj dom je ďaleko?"
,,Ani nie, poď ideme."
Rozbehli sa. Časom začalo pršať. Angela mala neskutočnú fóbiu z búrok. Pri každom blesku či mrholení si myslela, že sa rozplače. Jej mama zomrela, cestou domov, keď pršalo. Stále, keď prší, spomína si na mamu. Spomína si na ňu ťažko. Mala len šesť, no teraz ju potrebuje najviac. Pevnejšie chytila Liama za ruku. Chcela si byť istá, že pri sebe niekoho má.
,,Sme tu." Povedal Liam. Jeho dom nebola ani tretinka z jej domu, ale bola si vedomá, že žije sám a nemá veľa peňazí.
,,Ja viem, že to tu nie je ako u teba doma, ale.."
,,Chápem ťa,Liam. Nemysli si o mne že som nejaké rozmaznané decko. Konečne viem, ako žijú normálny ľudia."
,,Vieš nie je tu veľa miesta. Nebude ti vadiť, ak budeme spolu na jednej posteli?"
,,Nie, v poriadku." Nevadilo jej to. Svojim spôsobom ju Liam veľmi priťahoval. V živote ho nevidela, ale páčil sa jej. Bol k nej (zatiaľ) veľmi úprimný. Nebál sa jej povedať, že kvôli jej otcovi prišiel o rodičov. Stále tomu nejako nedokázala pochopiť. Jej vlastný otec, ktorý ju vždy učil byť poslušnou ma na svedomí vraždu? Nedokázala si to zobrať do hlavy.
,,Nad čím rozmýšľaš?" Opýtal sa Liam. Vedel, že stále nemôže pochopiť to o jej otcovi. Ale chcel si byť istý že to tak je.
,,Nad otcom." V ten moment zahrmelo. Angelu až vystrelo. Veľmi sa zľakla.
,,Ideme si ľahnúť?" opýtal sa Liam. Chcel ju cítiť. Chcel cítiť je prítomnosť. Miloval ju. Veľmi. Vždy keď ju videl s otcom prechádzať sa po Londýne túžil, aby sa tak prechádzala s ním. Neznášal priam nenávidel jej otca. V živote by si nepomyslel, žeby mohol nenávidieť nejakého človeka. Ale vedel, že Angie, ako ju volal on vo svojich snoch, alebo keď si len tak predstavoval jej prítomnosť, je iná. Vedel, že ona je dobré dievča. Dievča, po akom túži každý chlapec.
,,Poďme." Povedala Angela. Nechcela si to pripustiť, ale túžila po Liamovej blízkosti rovnako ako on. Niekedy ho videla v Londýne, keď šla s otcom na prechádzky, alebo na nejaké stretnutie. Jej otec si vždy želal, aby pokračovala v jeho šľapajách, teraz vie, že na to jej otec môže zabudnúť. Ľahli si do postele. Angela si od Liama ľahla trochu ďalej. No keď zahrmelo a zablýskalo sa, pritúlila sa k nemu.
,,Nebude ti to vadiť?" Opýtala sa ho.
,,Nie nebude, kľudne si ľahni. A neboj sa som tu s tebou." V jeho tóne bolo niečo čo Angela nevedela rozoznať. Niečo čo nikdy nepočula. Bol k nej veľmi milý a pozorný.
,,Angie?" Pozrel sa na ňu. Angie. On ju oslovil inak ako Angela. Veľmi sa jej to páčilo. Nikdy ju tak nikto neoslovil.
,,Áno?"
,,Môžem ti niečo povedať?"
,,Samozrejme."
,,Angie. O tomto okamžiku snívam od nepamäti. Skoro celý život. Od kedy som ťa prvý krát uvidel. Angie, zamiloval som sa do teba už dávno."
,,Liam."
,,Prosím, nič nehovor." Povedal jej a pobozkal ju. Myslel si, že sa odtiahne a vlepí mu facku a odíde. Ale ona urobila pravý opak. Rukami sa oblapila jeho krku. Na krku mal vlasy, s ktorými sa hrala. Pomaly si na ňu ľahol. Nie celou váhou aby jej neublížil. Ale ani na chvíľku neprekazil túto chvíľu. Až keď sa Angela, alebo Angie, nerozhodla dať mu dole jeho tričko. Liam sa pousmial nad touto skutočnosťou. Stále o Angie len sníval, nikdy si nemyslel, že tu s ňou bude. Nikdy. Nečakal dlho a jej tričko bolo tiež už niekde na zemi.
,,Chcem ťa," zašepkala Angie. Liam sa usmial, no v jeho vnútri všetko vybuchlo šťastím.
,,Aj ja teba, Angie." Usmiala sa. Angie sa jej páčilo, a navyše, Liam ju chcel rovnako ako ona jeho. Bola šťastná, že on bude jej prvý.
Keď boli úplne nahí začali sa venovať jeden druhému. Začal Liam. Zobral jej bradavky na svoju starostlivosť. Angela vzdychala a stonala jeho meno. Rajcovalo ho to. Chcel ju. Veľmi po nej túžil. Musel sa prekonávať, aby do nej nevnikol hneď. Hral sa s ňou. Bozkával ju na krku. Zanechával jej malé bozky na brušku, až zišiel k jej najcitlivejšiemu miestu. Pohladil ju tam. Hneď tam zasunul jazyk. Angie slastne privrela oči a vzdychala. Veľmi sa jej to páčilo. Konečne si to skúsila. O tomto čítala len v knihách, nie erotických, jednoducho v knihách od otca, či od jeho známych. Liam vedel čo robí, už to robil. Mal priateľky, no nikdy ich neľúbil, tak ako Angie. Vnikol do nej dvoma prstami, ale neprestával v nej kmitať jazykom. Angie pokrčila nohy, a Liam sa k nej mohol lepšie dostať.
,,Oh,Liam." Zavzdychala. Páčilo sa jej to. Bolo to pre ňu niečo nové. Niečo veľmi príjemne. Zasunul do nej aj tretí prst. To už Angie kričala jeho meno. Po chvíľke sa urobila. Zažila svoj vôbec prvý orgazmus. Angela si ho prehodila pod seba. Maličkými bozkami sa dostala až k jeho penisu. V živote to nerobila, a preto sa bála že niečo pokazí.
,,Neboj sa, Angie. Všetko bude super. Si dokonalá," povzbudil ju Liam. Myslel to vážne. Angie sa dotkla jeho stoporeného penisu. Zavzdychal. Usmiala sa a pustila sa do toho z chuťou a túžbou. Začala pohybovať rukou, následne si ho dala do úst. Jemne ho kusala. Jazykom mu prešla po špičke jeho penisu. Začala hlavou pohybovať rýchlejšie. Liam vzdychal, takže Angela prišla o všetky pochybnosti. Vedela, že si to užíva. Po chvíli sa jej urobil do úst. Prehltla to. Vôbec jej to nechutilo, od teraz to už v živote neprehltne. Liam nedokázal uveriť, čo s ním Angie urobila. Rozdýchaval to. Prehodil si ju pod seba.
,,Liam som panna. Buď nežný."
,,Angie, aj keby si panna nebola vždy by som bol nežný."
,,Vďaka."
,,Angie, odpusť mi nasledujúci okamžik. Bude to len pár minút, potom to bude niečo krásne."
,,Dobre," povedala, ale vo svojom vnútri kričala a chvíľami rozmýšľala či neujde. Ale vedela, že raz to príde. Chce, aby to raz, bolo s Liamom. Vnikol do nej veľmi opatrne. Bola úzka. Preneho raj, pre ňu neznesiteľná bolesť. Slzy sa jej začali váľať po bledých líciach. Prirazil. Angie sa úplne rozplakala. Bolelo ju to. Najväčšia bolesť v jej živote. Liam si všimol pramienok panenskej krvi. Vedel že je to normálne, takže sa nebál. Prirazil druhý krát, tretí krát. Angie sa svaly začali uvoľňovať. Začala si to naplno užívať. Cítila ho v sebe. Prvý krát niečo cítila v sebe. Páčilo sa jej to. Liam si už konečne mohol vydýchnuť. Začal prirážať. Angie stonala. Kričala jeho meno. ,,Liam!" vykríkla a vlna orgazmu ju zavalila.
,,ANGIE!" Liam sa urobil hneď po nej. Cítila v podbrušku teplo, aké ešte nezažila. Zvalil sa vedľa nej. Obaja boli spotení, no šťastní. Angie sa pritúlila k nemu.
,,Liam, ďakujem ti za najkrajšiu noc v mojom živote."
,,Nie. To ja ti ďakujem." Spoločne zaspali..
Angela sa domov nikdy nevrátila. Žila život s Liamom a jej synom. Johnom. Áno, Angela porodila Liamovi dieťa. Obaja sú šťastní, že majú dieťatko. Spolu. Liam môže ďakovať, že ju spoznal, keď utiekla z oslavy. Keby neodišla neboli by nikdy spolu. Keby počúvala otca a ostala na tej oslave, nebol by malí John. Sú šťastní, a budú až kým ich smrť nerozdelí....
 

Takže dúfam, že sa páčila. Každý koment poteší :)